Život Prešova
online
online
Pri Spišskom Štvrtku objavili slovanské osídlenie z prelomu 6. a 7. storočia
09.10.2011 Poprad
Poprad 9. októbra (TASR) – V lokalite zvanej Pod Šibeničnou horou v katastri obce Spišský Štvrtok objavili archeológovia unikátne včasnoslovanské osídlenie. Podarilo sa to počas výskumu, ktorý sa uskutočnil pod pripravovaným úsekom diaľnice D1 Jánovce – Jablonov. Podľa archeologičky Múzea v Kežmarku Marty Kučerovej, ktorá sa na výskume podieľala, ide o osídlenie datované do konca 6. a začiatku 7. storočia.
„Vďaka stavbám, ako je diaľnica, kde sú možné veľkoplošné odkryvy, sa nám podarilo posunúť históriu dopredu,“ vysvetlila Kučerová. Objavili sa totiž staršie doklady o prítomnosti Slovanov na Spiši. Doteraz najstaršie osídlenie Spiša Slovanmi sa datovalo do obdobia Veľkej Moravy. „V tomto zmysle prepisujeme históriu,“ zdôraznila archeologička.
Na mieste sa našli základy zemníc i črepy. Kučerová pritom zistila, že ide o keramiku tzv. pražského typu, čiže prejav materiálnej kultúry. Tá je typická pre Slovanov, ktorí sa pohli z ruských stepí do Európy. Podľa Kučerovej to dokazuje, že Spiš neobišla prvá vlna osídľovania Slovanmi.
Takéto nálezy doposiaľ na Spiši neboli, takže ich pracovníci múzea nemali s čím porovnávať. To, že ide o unikátny objav, zistili až neskôr, pri identifikácii pomohol Gabriel Fusek z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý je špecialistom práve na obdobie, z ktorého nájdené osídlenie pochádza.
Na východnom Slovensku ide o tretiu takúto lokalitu, dve sú z okolia Košíc. Tá na Spiši je výnimočná práve preto, že archeológovia objavili prakticky celú osadu. Našla sa keramika, železná troska, tri zemnice s pozostatkami kamenných piecok, ale aj zvieracie kosti. Ďalšie práce na výskume diaľnice priviedli archeológov k ďalšej zemnici, tentoraz v lokalite Nad Iliašovcami. „To svedčí o tom, že nález v Spišskom Štvrtku nebol náhodný,“ dodala Kučerová.
Okrem tohto objavu sa archeológom podarilo pri výskume na budúcej diaľnici nájsť aj žiarové pohrebisko z doby bronzovej. Objavili napríklad keramiku, čepeľ bronzovej dýky i časť kosáka. Všetky nálezy sa podľa Kučerovej ešte stále spracúvajú, vyhodnocujú a až po skončení potrebných analýz budú publikované v odbornej tlači.
„Vďaka stavbám, ako je diaľnica, kde sú možné veľkoplošné odkryvy, sa nám podarilo posunúť históriu dopredu,“ vysvetlila Kučerová. Objavili sa totiž staršie doklady o prítomnosti Slovanov na Spiši. Doteraz najstaršie osídlenie Spiša Slovanmi sa datovalo do obdobia Veľkej Moravy. „V tomto zmysle prepisujeme históriu,“ zdôraznila archeologička.
Na mieste sa našli základy zemníc i črepy. Kučerová pritom zistila, že ide o keramiku tzv. pražského typu, čiže prejav materiálnej kultúry. Tá je typická pre Slovanov, ktorí sa pohli z ruských stepí do Európy. Podľa Kučerovej to dokazuje, že Spiš neobišla prvá vlna osídľovania Slovanmi.
Takéto nálezy doposiaľ na Spiši neboli, takže ich pracovníci múzea nemali s čím porovnávať. To, že ide o unikátny objav, zistili až neskôr, pri identifikácii pomohol Gabriel Fusek z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý je špecialistom práve na obdobie, z ktorého nájdené osídlenie pochádza.
Na východnom Slovensku ide o tretiu takúto lokalitu, dve sú z okolia Košíc. Tá na Spiši je výnimočná práve preto, že archeológovia objavili prakticky celú osadu. Našla sa keramika, železná troska, tri zemnice s pozostatkami kamenných piecok, ale aj zvieracie kosti. Ďalšie práce na výskume diaľnice priviedli archeológov k ďalšej zemnici, tentoraz v lokalite Nad Iliašovcami. „To svedčí o tom, že nález v Spišskom Štvrtku nebol náhodný,“ dodala Kučerová.
Okrem tohto objavu sa archeológom podarilo pri výskume na budúcej diaľnici nájsť aj žiarové pohrebisko z doby bronzovej. Objavili napríklad keramiku, čepeľ bronzovej dýky i časť kosáka. Všetky nálezy sa podľa Kučerovej ešte stále spracúvajú, vyhodnocujú a až po skončení potrebných analýz budú publikované v odbornej tlači.
0
www.ZIVOTPO.sk
